reklama

Cesta za polnočným slnkom Škandinávie (2.diel)

Ranné vstávanie po „preoslavovanej" noci bolo pre väčšinu zúčastnených naozaj ťažké, tak sa samozrejme odchod samovoľne presúval, čím vznikol sklz niekoľko desiatok minút, no naše kroky - otáčky kolies neohrozene viedli cez Nórske hranice do hlavné mesta Osla. Vďaka vybaveniu autobusu dvoma GPS prijímačmi sme chvalabohu trafili aj do centra mesta k parkovisku, kde sme odstavili bus.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Oslo nie je veľké mesto, niečo cez pol milióna obyvateľov, avšak na rozmeroch a atmosfére mu dodávajú vilky a domčeky, v ktorých žije väčšina obyvateľov. Mnohokrát som sa pri jeho charakteristike stretla s pomenovaním „mesto v lese", pretože je v ňom toľko zelene, že pôsobí ako domčeky roztrúsené v hustom lese.

Obrázok blogu

Ja s pár ľuďmi sme si spravili vďaka sprievodcovi v ruke potulku po konkrétnych miestach v Oslo. Tak ako každého turistu nás zaujímal prístav, miesta súvisiace s udeľovaním Nobelových cien, univerzita, parlametná budova, palác, záhrady... Musím povedať, odhliadnuc od všetkých historických budov a pamiatok, na mňa najviac zapôsobil pokoj mesta. Keď uprostred „bieleho" dňa stretnete na ulici športujúcich ľudí, ľudí sa neponáhľajúcich niekam a za niekým. Nemyslím si, že ide o ľudí nezamestnaných (ako ma o tom väčšina presviedča). Ide o čaro severu s konfrontáciou nášho každodenného života v meste.... Oslo určite treba zažiť zvnútra, ale pozrieť sa na neho aj zvonku, z nejakej vyhliadky. A my sme sa rozhodli, že najlepším bodom bude skokanský mostík Holmenkollen. Ako typickí Slováci alebo snáď typické decká sa obsah nášho autobusu prelial najprv do obchodu so suvenírmi a po výhodných/nevýhodných nákupoch boli dve možnosti. Časť vystúpi na mostík za poplatok 10 Eur a druhá časť, ktorá peniaze rozflákala na lodi alebo v suvenírovom obchode zostane relaxovať dole. Prechod k výťahom (na nie veľmi vysoký mostík, aby sme sa náhodou nezadýchali a nespotili) je cez trošku tmavé ski museum (prehliadka je zakúpená už vo vstupenke) a po niekoľkých minútach čakania (1 výťah pre maximálne 15 ľudí) sme sa vyviezli hore. Ihneď po vystúpení na vyhliadke sme prestali ľutovať tých 10 Eur za vstup, pretože výhľad bol úchvatný - Oslo a okolie ako na dlani. Výhľad na neďaleké fjordy, jazerá a strechy porastené trávou. Isteže nechýbali národné fotky s vlajkou, spoločné aj v skupinkách a okrem iného aj zaspievanie slovenskej hymny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Večer sme sa usadili v kempe pri jazere Mjosa, ktoré vyzeralo ako tesne po povodňovej aktivite a zaplavovalo aj časť kempu. Chlapík s krycím meno „Anderson" nás po urputnom presviedčaní najprv po telefóne a potom aj osobne nakoniec vpustil na lúku vedľa hlavnej budovy za cenu v prepočte asi 4 Eurá za osobu. Tradičné vybaľovanie, varenie, nočný život a ďalšoranné sušenie stanov a balenie... No a samozrejme, čím ďalej, tým sme viac pociťovali, že smerujeme na sever, teploty sa znižovali...

Obrázok blogu

Ráno bolo slnečné a my sme sa veru veľmo tešili na návštevu Lillehammeru a skokanských mostíkov. Po stúpaní smerom hore sme navštívili nórske olympíjske centrum a tých viac ako 1000 schodov na mostíky aspoň niektorým ozdravilo telo aj dušui. Minimálne teda museli nejaký alkohol vypotiť z krvi... Výhľad neskutočný, pohľad dole na rampu mrazivý, a atmosféra dokreslená skokanmi na umelej tráve na malom mostíku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odtiaľto sme smerovali k dreveným nórskym kostolíkom (zasadeným do prekrásnej nórskej prírody), ktorých sme po ceste zahliadli niekoľko. Všetky sú veľmi pekne upravené, dajú sa navštíviť aj zvnútra, alebo si len tak posedieť na lavičke a načerpať atmostéru... Tu sa začínala atmosféra v autobuse meniť, bola mrazivejšia tým ďalej, čím viac snehových polí za oblokmi autobusu začalo pribúdať. A takmer zamrzla vtedy, keď sme si predstavili, že tam von a ešte severnejšie treba dnes rozložiť stany a vonku začínalo jemne snežiť a fúkať severný ľadový vietor...

Obrázok blogu

Popri cestách nájdete množstvo obchodíkov so suvenírmi, ktoré nesú krycí názov „laponská dedina", pod čím treba samozrejme rozumieť jeden stan s jedným obchodíkom a jedným sobom v ohrade. Domáci sa už len tešia, že Vám predajú rôzne zbytočnosti a špeciality (ako napr. sobia saláma)... a samozrejme taká celebrita ako jediný sob v okolí zažil svoj vlastný fotoshooting, až sa čudujem, že z toľkého stresu mu chlpy nevypadali... Našou poslednou tohtodňovou zastávkou bola prehliadka mesta Trondheim. Musím uznať, že dýcha zmesou štýlov a kultúr, od tých severských, cez gotický chrám pripomínajúci Notre dame, či hanzovné domy na koloch v starom nemeckom štýle, ktoré slúžili obchodníkom na predaj rovno na lode. No každopádne, kosa riadna, mne pravdupovediac nepomohli ani 3 vrstvy oblečenia, prehliadku som predrkotala zubami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Hľadanie nocľahu bolo v tomto prípade náročné, a to, že všade pri pobreží fúkal neznesiteľný vietor a teda teploty sa podľa mňa nepohybovali ďaleko od 0°C. No nakoniec sa nad nami zľutovali, cenu si už nepamätám, ale ten vietor, čo bral stany áno. Mala som fascinujúci nápad, postaviť stan rovno za busom, aspoň budeme v závetrí a chránení pred nárazmi vetra, avšak to som netušila, že autobus nás iba vykladá a chystá sa na iné miesto...Tak nám teda neostalo nič iné, aspoň postaviť stany čo najbližšie k sebe, nech nás aspoň zohrieva imaginárne vyžarujúce teplo. Niektorí to teda už naozaj nezvládli a radšej prebyvakovali v kuchynke alebo sa radšej spoľahli na vyhrievaciu schopnosť alkoholu. No polárny deň sa tu už prejavoval naplno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No jasne, a ešte som Vám zabudla povedať, že ma úplne fascinujú severské kempy... asi tam Slovákov nepoznajú, lebo by si ináč drahú techniku nenechávali iba tak v stane za igelitovými okienkami... Ale každopádne, domáci si dlhodobo prenajímajú karavanové státia v kempoch a chodia tam jednoducho na víkendy... žiadna „malta" a zemiakové brigády, ale pekný pohodlný karavanik s posedením uprostred prírody.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

No ešte nás čakali posledné dve zastavenia pred vstupom na polárny kruh a to múzeum lososov pri mestečku Grong a vodopády neďaleko. Áno, Nóri dokážu spraviť atrakciu zo všetkého, a teda aj lososom postaviť múzeum pri rybochode pozdĺž vodopádov. No každopádne, zážitok to bol veľký, zabezpečili sme sa v obchode teplými vlnenými čiapkami, pofotili vodopád z každého uhlu ako správne klony japonských turistov a pokračovali ďalej. To sme už neboli ďaleko od polárneho kruhu, ktorý v Nórsku pretína iba jedna hlavná cesta, a preto si to krásne zvláštne miesto musíte všimnúť, zastaviť sa, a prejsť napr. polárny kruh hromadne. Pripiť si na šťastný dojazd. Ja som neodolala poslaniu pohľadníc z polárneho kruhu (došli po 19 dňoch od vhodenia do schránky) a samozrejme si postavenia vlastnej pyramídky šťastia. Tých tam bolo požehnane, nájsť jeden nepoužitý kameň na zemi bolo takmer nemožné a teda sme boli nútený po ne vybehávať do značnej vzdialenosti ako stopárske psi.

No tu pre moju dĺžku článku musím skončiť, určite by časť z Vás už do konca chuť dočítať nemala a teda v poslednej časti sa dozviete naše rozuzlenie cesty :)

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Alena Gessert

Alena Gessert

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý sa na svet pozerá otvorenými očami a vníma ho všetkými zmyslami. Zoznam autorových rubrík:  Ako to vidím jaMoje vnímanie sveta

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu