Ako sme sa do Belize zatúlali – pokus o vstup do Guatemaly a sklamanie

Autor: Alena Gessert | 24.10.2015 o 20:42 | Karma článku: 5,01 | Prečítané:  859x

Naše prvé kroky či kilometre v Belize som popísala v predchádzajúcom blogu. No tie najkrajšie, ale aj najstresujúcejšie zážitky nás ešte len čakali.

Od Belize city sme postupovali smerom na západ. Prechádzame cez krasové oblasti, ktoré naznačujú v diaľke krasové kopčeky mogoty. Našim cieľom je však čím skôr prísť na hranicu a preklopiť sa do Guatemaly, kde by sme si chceli pozrieť nejaké Mayské lokality. No naše plány sa mierne pozmenili. Na hranici pri Benque Viejo Del Carmen nás znova čakali dva úradnícke protiklady. Chlapi sa ako tradične stiahli do úzadia, snáď okrem jednej chvíľky, ktorú som neustriehla a tá rozhodla. Na belizskej strane sa ma pýtajú: „Ste si istá, že chcete ísť do Guatemaly? Môžete mať problém s autom“. „Samozrejme, chceme ísť len na deň a vrátiť sa ešte dnes“. „Podľa mňa Vás Guatemalčania nepustia, nechcete si to overiť?“. „A dá sa to? Ako?“ „Ja výnimočne pustím na druhú stranu jednu osobu, a tá nech zistí ako to bude s autom“. Samozrejme, sme tu narazili problém s našou dočasnou značkou. Keďže za výstup z krajiny sa musí platiť (za vstup podobne), rozhodli sme sa, že pošleme na druhú stranu jedného z našich „šoférov“. Síce nevedel poriadne anglicky, ale to nevedeli ani colníci na druhej strane.

Sľubovali sme si úspech. Zaplatili sme teda pre neho výstup a on na pol hodiny zmizol (po všetkých kontrolách) na „druhej strane“. Naša radosť bola preveľké keď sa objavil s úsmevom a palcom nahor. S colníkmi sa rukami a nohami porozprávali a tí nás pustia. Síce sa belizská strana veľmi čudovala, ale je to naše rozhodnutie. Zaplatili sme teda pre všetkých štyroch výstup (aj za auto) a prešli kontrolami. Odparkovali sme pred colnou kanceláriou na druhej strane. Vzala som všetky papiere a vstúpila. Tu začal humbuk a krik. Nepochopiteľne na nich pozerám o čo ide, že mám počkať, že zoženú tlmočníka. Čakám. Po chvíli mi tlmočník vysvetľuje, že nás nepustia, veď predsa nemáme značku. Ja zasa vysvetľujem, že môj spolucestujúci sa bol tu na kancelárii pýtať a bolo mu povedané, že to nie je problém. No ani viac ako polhodine argumentovania a presviedčania (na podobné situácie z hraníc som zvyknutá z môjho predchádzajúceho zamestnania) sa mi nič nepodarilo vybaviť. S dlhým dlhočizným nosom teda odchádzame späť. Znova musíme zaplatiť vstup do Belize, čo nám zhltlo časť nášho mierne okliešteného rozpočtu. Som z toho riadne napálená... No nič sa nedá robiť, musíme sa vrátiť do krajiny. Ani tu nebudem písať za akého smiechu belizských colníkov sme odchádzali z hranice... Trápni turisti.

Nejde mi tu nenapísať môj najkrajší zážitok z hľadania ubytovania. Nikdy neideme na vopred booknuté lokality a tak sa často stretávame námatkovo aj s príjemnými aj negatívnymi situáciami. Avšak ubytovanie, ktoré sme našli neďaleko San Jose bolo veľmi príjemné. Už po tme odbáčame podľa šípky k avízovanému ubytovaniu. Ideme dlhou dlhočíznou palmovou alejou k prekrásnej vile. Ja ostávam v aute, jednak som ešte stále naštvaná kvôli hranici a jednak sa chlapi jednohlasne uzniesli, že žena ostane v „bezpečí“ auta. Ja zatiaľ v hlave hodnotím, že koľko to asi tam môže stáť, vyzerá to dosť nad naše pomery. Ubytovanie sa nám nakoniec vybaviť podarilo. Majiteľka nás však odviedla k nízkym domčekom za hlavnou vilou. Majiteľka je veľmi sympatická černoška a aj s dcérou nám prišli rýchlo pripraviť izby. Že či to bolo nad naše pomery? Za izbu sme zaplatili 40 dolárov, malina. Izba štýlová, s klimatizáciou a samozrejme nesmie chýbať bazén, kde sa dá stráviť tento horúci večer. Pani majiteľka je učiteľka na základnej škole, hneď sme sa porovnali systémy školstva. Len tak mimochodom, ten v Belize funguje lepšie.

Neďaleko hraníc sa nachádza aj mayská lokalita Xunantunich. O tej som písala v samostatnom blogu, nebudem sa opakovať. No musím povedať, že atmosféra toho miesta je magická. Pyramídy sú položené do prekrásneho prostredia hustého a vlhkého lesa. K vstupnému areálu sa dostanete kompou, aj keď som mala trošku pochybnosti, či zvládne aj naše auto. Každopádne len málokde v Mexiku som videla tak pekne zrenovované a udržiavané archeologické nálezisko. Za toto samozrejme môže intenzívny archeologický výskum a dotácie z amerických univerzitných pracovísk.

Pokračujeme ďalej. Na strome pri ceste je zavesená ceduľka s názvom Clarissa falls. Veľmi rýchlo sme sa rozhodli odbočiť z hlavnej cesty. S naivnou predstavou, že dôjdeme k nejakým pekným vodopádom. Mýlime sa (čiastočne). Vodopády sú tu len maličké, skôr také nízke kaskádky. No prichádzame na farmu s ubytovaním pod týmto názvom. Strávili sme tu príjemné popoludnie. Pre nami nám na jednoplatničke navaril, ryžu s fazuľkou a mäskom, samozrejme museli sme ochutnať aj miestne pivko s pyramídami na etikete, imidžové pivo. Predviedol nám aj svojho priateľa tukana, ktorého nalákal na šťavnatý melón a samozrejme museli sme sa zoznámiť s celou rodinkou. Asi nemusím hovoriť, že sme tam boli jediní klienti. Majiteľ nám daroval knižky o tejto oblasti a v priateľke na FB sme doposiaľ. Nabudúce teda asi spočinieme v týchto štýlových slamených chatkách.

 Po asi 2 hodinkách sa vraciame na hlavnú cestu. Neďaleko odtiaľ znova zaujímavá ceduľka pri ceste „Javier`s flying service”. Trošku diskutujeme a nakoniec len čisto z prieskumného hľadiska sme sa rozhodli navštíviť kanceláriu. Trošku pozisťovať ceny a porovnať so Slovenskom. Pán Javier rozpráva dokonalou angličtinou, bodaj by aj nie, veď je Kanaďan žijúci v Belize dvadsať rokov. Pýtam sa na rôzne veci, trasy, lietadlá a ceny. Celkom ma to zaujalo. Prekladám chlapcom, že pol hodiny stojí iba 50 Eur. Tí sa usmievajú, pýtam sa, že ako veľmi dopredu sa treba na let objednať. „Objednať? Lietadlo je pripravené za 20 minút!“. No dá sa niečo také odmietnuť??? Rozhodli sme sa teda pre väčší a dlhší okruh. Ešte posledná fotka pred lietadlom, keby náhodou mala byť posledná, a poďme na to. Asi nemusím hovoriť, že výhľady boli fascinujúce. Pozreli sme si znova Xunantunich, prekrásne vodopády, zvlnenú krajinu, prepadnuté závrty a priepasti a aj vizuálne estetické farmy. A rozľahlé hlboké lesy rezervácie Tarip. Tento región je rajom pre jaskyniarov a výskumníkov, možno sa tu raz zasa za týmto účelom vyberieme. Ešte stále je to čiastočne Terra Incognita.

Čo na záver. Belize je krajina s nefalšovanou karibskou atmosférou. Pobrežie je turistickým rajom pre slnkochtivých ľudí, koralové a mangrovové pobrežie pre potápačov. Do vnútrozemia však zavíta turistov oveľa menej. Ideálne je cestovanie autom, benzín je lacný (cca 1 USD za liter), ubytovania dosť rôznej kvality, ale vo vnútrozemí cenovo výhodné. Takže čo viac si priať, verím, že som niekoho inšpirovala a ľudí, ktorí tento kút sveta už navštívili, si pekne zaspomínali.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?