La Gomera – medzi savanou a pralesom

Autor: Alena Gessert | 16.10.2015 o 20:37 | Karma článku: 9,98 | Prečítané:  3320x

La Gomera je jeden z Kanárskych ostrovov, ktorý je o čosi menej navštevovaný ako jeho väčší a známejší bratia Teneriffe či Gran Canaria.

Vo dvojici sme sa rozhodli stráviť leto na ostrovoch Teneriffe a La Gomera, na ktorých knižní sprievodcovia sľubovali krásnu prírodu, dostatok trekov a zároveň ekonomicky výhodne strávený čas. Čo viac si priať? Tak sme nasadli poriadne nabalení do lietadla v Mníchove...

Ostrovu La Gomera sme venovali druhú časť našej dovolenky, odhadli sme to na 8-10 dní, ktoré by nám na tento ostrov o priemere asi 25 km mohli stačiť. Na úvod pár slov o tomto výnimočnom mieste. Vo vrcholových častiach ostrova nachádzame tzv. „mist forest“, lesy ponorené do večnej hmly. V lete, v zime, vždy hmla, ktorá sa dá krájať nožom. Smerom k pobrežiam sa rozkladajú suché savanové porasty, niektoré nesú stopy po nedávnych rozsiahlych požiaroch. Človek má pocit, že ide mesačnou krajinou. Výhľady sú však z hrebeňa aj z cesty úchvatné, z mnohých vyhliadok je stále vidieť najvyšší bod Teneriffe – del Teide.

Autom sme sem prišli trajektom z Teneriffe, nabalení sme boli na všetky príležitosti, no najviac na stanovanie a turistiku. Neboli sme vybavení informáciami ku kempom, ale po niekoľkých zlých skúsenostiach z divokého stanovania na Teneriffe, sme sa rozhodli staviť na kemping. Cestovanie autom je tu naozaj lacné.

La Gomera podobne ako ostatné ostrovy z Kanárskeho súostrovia sú sopečného pôvodu. Tie im predurčili kužeľový tvar s veľkým prevýšením. Cesty sú krivoľaké a serpentínové, a teda prekonávanie pomerne krátkych vzdušných vzdialeností trvá niekoľkonásobne viac. Od prístavu sme sa vydali do vnútrozemia. Už sme mali skúsenosť, že väčšina kempov je skôr vyššie v horách, po chvíľke a asi 20 km sme narazili na križovatke smerovník ku kempu El Cedro. Horšie je, že bola už úplná tma a my sme odbočili  na lesnú cestu smerujúcu prudko dole do údolia. Ako sme sa neskôr aj dozvedeli, je to jediný oficiálny kemp na ostrove. Už sme sa z polcesty (po 3 km) chceli vrátiť, no nedalo sa nikde otočiť. Až sme zišli úplne dole a po 5 km sme zbadali osvetlenú terasovitú plochu. Konečne pocit domova... kemp je úžasný! Pozostáva zo starých terasových políčok, jednej centrálnej budovy a umyvárne pod holým nebom. Skvelá atmosféra, sprchovanie v hustej hmle kde nevidíte ani na krok a za hlasného kŕkania žiab...

Napíšem ešte zopár poznámok k trekom a lokalitám, ktoré sa oplatí vidieť

Barranco de Arure je krásne údolie, na konci ktorého nás čaká vodopád Salto de Agua, kde sa dá aj okúpať. Trek začína vo Valle Gran Rey, v malom mestečku na juhovýchodnom pobreží ostrova. Je to jedna z mála dolín, ktorými preteká vodný tok, pred slnkom nás chránia palmy a tak túra je aj napriek vysokej teplote veľmi príjemný a osviežujúci. Poobedný oddych sme si dopriali na pláži de Inglése. Pokojná, málo navštevovaná, s rozbúrenými vlnami. A že je problém dať si dobrú kávu na divokej pláži? Vôbec nie. Po slnečníkom tam sedí blonďavý Nemec v strednom veku, ktorý Vám na želanie uvarí kávičku na malom plynovom variči a kávovare. No a ak by ste boli ešte aj hladní, upečie Vám chutnú palacinku. A to všetko za príjemnú cenu. Pre istotu je obozretný a pôsobí trošku vystrašene.

Garajonay (1487 m) je najvyšším vrcholom ostrova a pomyselným turistickým centrom. Škoda len za severné a západné svahy sú doslovne spálené na uhoľ a teda je tu obrovský kontrast medzi prvou a ďalšími etapami túry. Na vrchole je vybudovaný pamätník s náučnými tabuľami a nesmie chýbať výhľad na Pico del Teide.

Playa de Rajita bola v sprievodcoch opísaná ako opustená časť pobrežia – doslovne miesto duchov. Tak sme si to vyšli obzrieť. Na pobreží stojí opustená rybia fabrika, nefunkčná už asi 20 rokov. No aj napriek tomu, pobrežie je tu krásne, neuveriteľné rozbúrené a cesta kľukatá. Práve v tejto južnej časti ostrova sa rozkladajú plošne najväčšie banánové plantáže. Viac ako kamenistá pláž je tu využívaná betónová plošina, ktorá predtým slúžila na vykladanie nákladu z menších lodí. Atmosféru má toto miesto naozaj zvláštnu.

San Sebastian je kultúrnym a úradným centrom ostrova. Oplýva prímorskou atmosférou s množstvom nákupných uličiek, stanicou a prístavom. Odtiaľto sme sa vybrali k opustenej pláži Playa de la Guancha. Túrka to je asi 1,5 hodinová a na konci nás očakávala kamenistá opustená a ináč neprístupná pláž. Neuveriteľne veterné počasie nás hnalo po celý čas a ocenili sme teda aj existenciu ochranných kamenných mušlí na pláži. No kúpanie vďaka vetru bolo naozaj nemožné.

Okolo El Cedro. Na tejto okruh si treba vytýčiť aspoň 1 deň. Trek prebieha chodníčkami obklopenými bujnou vegetáciou a ohromnou vlhkosťou. Okruh možno začať pred kempingom, dá sa prísť aj autom a zaparkovať. Za spomenutie okrem samotnej trasy stojí aj tunel voľakedy využívaný pre vedenie vody. Treba byť vybavený baterkou alebo čelovkou, nám sa však nepodarilo prejsť „suchou nohou“. Je uprostred trasy, takže je treba ho prejsť, samotný prechod trvá cca 20 minút. V strednej časti stojí asi 10 cm vody, kde sa treba prebrodiť. Avšak ako nás upozorňoval vtipný odkaz na jeho začiatku, môžeme byť radi, že nie je po kolená. Rovnako je známa aj kaplnka Ermita de Lourdes, predstavuje obľúbené pútnické miesto. Centrom čistinky je strom, z ktorého kmeňa vyteká voda, čím je považované toto miesto za posvätné.

Ak sa na tento ostrov dostanete, treba povedať, že je tu množstvo krásnych „čiernych“ pláží. Ostrov je síce známy, ale na väčšine miest „nepraská vo švíkoch“ ako inde. Nájsť sa tu dá veľa opustených pláží, kde sa dá perfektne oddýchnuť. Za tie spomeniem aspoň Playa del Medio či Playa Alojera. Tá súvisí s mestečkom Alojera, kde sa vyrábajú a konzervujú miestne špeciality ako pikantné a olivové nátierky či palmový sirup, ktorý je skvelým darčekom. Podnikovú predajňu sme neobišli ani my.

Na tomto ostrove sme strávili prekrásnych niekoľko dní a doteraz ľutujeme, že ich nebolo viac. No čas odletu nepustil. Obľúbený peší niekoľkodňový trek ostrovom by určite stál za hriech... No ale čas, ktorý sme mali sme využili naplno, veď nás už aj sily opúšťali po výstupe na Pico del Teide (mňa hlavne opustili topánky, ktoré som nedokázala kvalitne nahradiť). No už sme si vyhliadli ďalší dvojicu ostrovov na ďalšie leto – La Palma a El Hierro. Tak z blogu zasa raz dovidenia.   

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?