"Moje" čínske kultúrne šoky

Autor: Alena Gessert | 16.9.2014 o 7:35 | Karma článku: 9,00 | Prečítané:  1866x

Čína. Krajina mnohých protikladov. Nedotknutej prírody a veľkomiest ukrývajúcich sa v smogu. Bohatstva aj obrovskej chudoby. Nového aj starého. Zakázaného aj povoleného. Krajina taká obrovská. Plochou, mestami, srdcami ľudí, odvahou, láskavosťou, úctou a hrdosťou. Aby človek spoznal aspoň kúsok z nej, musí navštíviť z každého trošku. Ja som za dva mesiace spoznala iba jej časť, juhovýchodnú Čínu a jej provincie Chongqing a Guanxi. Stretla som sa s mladými ľuďmi, s úspešnými riaditeľmi, ale aj chudobnými ľuďmi na vidieku. Každý z nich mi však do ďalšieho života odovzdal. Nie vecnými darmi ale možnosťou okúsiť a skúsiť, ktorú mi dali.

Prvýkrát som šla sama. Po nekonečných vybavovačkách víz a leteniek v roku 2012, o rok neskôr som už vedela do čoho idem a šla som do toho s kamarátkou. Pripravila som sa na dlhý niekoľkonásobný let s obavami v kútiku srdca. Po príchode do krajiny som zažila prudký kultúrny šok, ale aj po návrate domov. Obojsmerne. A preto som sa rozhodla napísať tento blog. Neidem tu písať o fake-och a podobných veciach, ale o tom, čo mňa samú prekvapilo alebo pobavilo.

Biele opice. Kto nie je rád stredobodom pozornosti, nech sa radšej tejto krajine vyhne. S európskym výzorom sa tu len veľmi ťažko „stratí“,, vždy sa za ním otáčajú tváre. V menších mestách sa ho ľudia túžia dotknúť, aspoň jeho pokožky a iných ako čiernych vlasov. V obchodíkoch ho zastavujú staršie ženy, chytajú za ruku, chvália veľké oči, tí mladší so smarfónmi sa snažia z človeka aspoň čo to odfotiť. Nie vždy je to príjemné, cítim sa ako pod lupou, akože bez dohľadu sa nikam nemôžem pohnúť.... Po čase sme sami seba začali zo žartu nazývať „biele opice“.

Mestá zahalené smogom. Ako závoj sa vznáša smog nad mestami hlavne v zime. Aj slnko dostáva inú záhadne žltú farbu. Človek si na neho zvykne, domáci sa chránia radšej rúškami, rôzneho tvaru, farby a podoby. Návštevník ho toleruje, ale nezvykne si. Po čase mu začne chýbať pohľad na oblohu, ale aj na druhý breh rieky.

Fenomén umelých vodopádov. Zvuk vody je upokojujúci, všetci to vedia. No viackrát sme identifikovali umelé vodopády na rôznych, aj tých nepravdepodobných miestach. Pekný vodopád pri prehliadke jaskyne? Len škoda, že jeho zvuk prestane náhle hneď po tom, čo sa vypne svetlo v sekcii. Vodopád v parku? Rovnako na tlačidlo. A čo je asi ten duniaci zvuk pod dreveným chodníkom pri prehliadke travertínových kaskád? No predsa čerpadlo pumpuje vodu, aby aj v období sucha nimi pretekala nejaká voda a tak ani poveternostné podmienky neukrátili návštevníka o zážitok.

Úcta k starším. Na mojom čínskom prechodnom pracovisku som sa stretla s ľuďmi rôzneho veku a postavenia. Jednu vec mali však spoločnú. Niečo, čo u nás chýba. Úcta k šedinám, k múdrosti rokov, k hlbokým vráskam, k zhrbeným postavám. Často to dávali najavo a prejavovali to nielen činmi, ale aj slovami.

Bez kúrenia. Či v subtrópoch alebo vo vrchoch, v izbách nie sú radiátory. Ich funkciu v lepších ubytovaniach preberajú elektrické vykurovanie prostredníctvom klimatizácie. V mestečku Songpan, v nadmorskej výške cca 2900 m, sme si užili posteľ vyhriatu elektrickou podložkou, ktorá je v zime na nezaplatenie. Nie je teda ničím výnimočným, že v hoteli stojí slečna na recepcii vo vetrovke a v čiapke pri elektrickom ohrievači, alebo sa v reštaurácii trošku nadýchate splodín z čierneho uhlia.

Jazyková nemohúcnosť. Čínsky nehovorím. Teraz viem použiť 3 vety a jeden čínsky znak označujúci bravčové mäso. Oproti iným krajinám je to v Číne oveľa ťažšie, človek neovláda ani písmo. A teda nielenže si neprečíta názvy obchodov, ale ani jedla alebo menu v reštauráciách. A tak sa Vám môže napríklad stať, že v supermarkete kúpite namiesto sladkosti kúsky sušeného mäsa a namiesto skutočného čaju si objednáte typickú zázvorovú silnú polievku. A ako si pomôcť? Niet nad môj obrázkový čínsky slovník. Vďaka tomu, kto ho vymyslel!

Čas na jedlo. Jedlo je sviatok. Naozaj som si vychutnala neponáhľanie sa. Nenahádzala som do seba obed za pol hodinu, ale vychutnala. A nájsť si na neho čas so svojou rodinou alebo priateľmi je samozrejmá vec. Obedňajšia prestávka preto trvá 2 hodiny a večera ešte dlhšie. Na toto by som si zvyknúť vedela.

Pozor elektro-skútre! Nepíšem to preto, že som anti-ekologicky založená. Ale v pomerne neprehľadnej situácii na cestách, kde má stále prednosť ten s hlasnejším klaksónom, sa Vám môže stať, že sa už už pustíte cez cestu ako náhle odznejú posledné autá. Omyl, elektro-skútre sú tiché, a tiež majú vždy prednosť pred chodcami.

Čínsky cestovný ruch. V krajine vládne neuveriteľný pohyb. Ľudia z veľkých miest trávia voľný čas v prírode, z vnútrozemia na pobreží, zo severu na juhu a opačne, z nížiny na končiaroch hôr... hlavne však s čo najmenšou námahou. Aspoň na viac navštevovaných turistických lokalitách. Všade vybudované chodníky z frézovaných dosiek, miesto stúpania do svahu drevené schody, tam kde reliéf takúto úpravu nedovoľuje na dno tiesňav pre uľahčenie prístupu boli vybudované sklené panoramatické výťahy. V tých najužších miestach Vás zasa s radosťou prenesú na bambusových nosidlách nosiči. Nie vždy takéto „uľahčenia“ odsudzujem. Týmto sa stali kultúrne a prírodné krásy prístupné aj starších generáciám, ale na druhej strane aj vyslovene masovou záležitosťou. Tak nech si každý vyberie čo mu vyhovuje. Môže sa aj stať, že sa pristihnete pri premýšľaní nad tým, odkiaľ sa berie ta ťahavá melódia pri prechádzke v nadmorskej výške asi 2400 m. No a potom zistíte, že vás „prenasleduje“ spevák s nenútene prehodeným reproduktorom cez plece a stará sa o hudbou umocnený zážitok z hôr.

Ranná rozcvička. Je desať hodín dopoludnia. Doprostred nádvoria u nás v práci sa postaví vrátnik, zosilní zvuk v rozhlase a predcvičuje jednoduché ale krv rozpumpujúce cviky. Postupne sa k nemu pridávajú mladší i starší, trvá to snáď 20 minút. Keď je po všetkom, všetci sa bez mihnutia oka vracajú k pôvodnej činnosti. Povinnosť alebo radosť z pohybu?

Večerná masáž. Vo svetlách večerného mesta je možné rozoznať nespočetné množstvo masážnych salónov, aj keď znakom nerozumiem, ponúkajú väčšinou to isté. Treba si však dobre vybrať, aby ste náhodou nezablúdili do masážneho salónu iného typu maskovaného ako kaderníctvo a podobne. No vo väčšine dostanete hodinovú masáž za v prepočte 4-5 Eur zvyčajne vysokej intenzity a sily, niekedy má človek pocit, že tá 150 cm masérka sa potajomky vymenila s majstrom v sumo. Na čo som sa však neodhodlala bola masáž nôh, stačil mi pohľad na jedného Číňana, klienta, ktorý si počas masáže hrýzol do zbelenej hánky.

Kult pandy. Panda ako obľúbené ak nie najobľúbenejšie zviera v krajine sa teší veľkej obľúbenosti. Nehovorím iba o centrách, kde sa rodia a chovajú, ale aj o všetkom ostatnom čo môže mať tvar pandy alebo niesť jej názov. Od šiltoviek, pier, pohárov, názvov reštaurácií, hotelov...

Život v pohybe a v hudbe. Pohyb je vždy a všade. Ráno, napoludnie či večer, ľudia sa hýbu neustále. Tai-či v parku je samozrejmosťou, či osamote alebo v skupine. A čo s načatým večerom? Čo tak ísť si zatancovať na námestie a tak sa pridať k ďalším niekoľkým stovkám ľudí, ktorí si ukrytí pod rúškom tmy užívajú pohyb.

Pomoc, chcem presso! Misia takmer úplne nemožná. Západný kult kávy tunajších obyvateľov až tak veľmi nezaujíma. Dávku kofeínu do krvi dopĺňajú prostredníctvom slabšie teplej až horúcej šálky rozpustnej kávy. Espresso? Iba vo viachviezdičkových hoteloch a kým ich nájdete, tak sa na vašich chodidlách otlaky objavia.

Lahôdky. Jedlo je životným štýlom v tejto krajine. Ja som sa do neho zamilovala tiež. Od môjho návratu som sa snažila v Európe nájsť chuť aspoň podobnú tej čínskej originálnej, zatiaľ sa mi to nepodarilo. U nás prevládajú európske chute, prispôsobené vyberaným jazýčkom, všade kopa cibule a chuť zaobalená do hektolitrov sójovej omáčky. Základom prežitia je jesť tam, kde sa ľudia premieľajú. A sme vždy volili radšej jedlo na ulici za 0,5-1 Eura ako honosné reštaurácie, ktoré zívajú prázdnotou. Rezancové polievky a dusená zelenina na dennom poriadku. A čo treba ochutnať, ale nie je to jedlo každodenné? Hmyz, slimáky, hady, psy, kuracie nôžky alebo čerstvá kuracia krv zavarená do polievky. Každý koľko zvládne.

Hot-pot. Aj keď logicky patrí do predchádzajúcej kategórie, zaslúži si samostatnú pozornosť. Najštipľavejšie jedlo, aké som v živote jedla. Mexické habaneros sa môžu hanbiť pred touto špecialitou z juhovýchodnej Číny. Za veľký stôl zasadne celá rodina. Modernejší s elektrickým ohrievačom v strede alebo tradičný s vyrezaným otvorom, pod ktorým modrastým plameňom horí plynový varič. Tu v strede stola sa umiestni kovová misa s červenom tekutinou (už na prvý pohľad naznačuje, že to bude „ohnivé“ dobrodružstvo). Ak máte šťastia narazíte na reštauráciu, v ktorej podávajú hot pot v dvoch oddelených prepážkach naraz, teda v štipľavej a neštipľavej verzii. K tomu si stačí objednať iba to, čo si v tejto červenej mase sami uvaríte. Ak pravda viete zaškrtnúť na čínskymi znakmi popísanom menu zaškrtnúť to pravé políčko. No môže sa stať aj chyba... a my ste si k tomu napr. objednali krv alebo pravé býčie gule.

Dokázala by som o týchto „pozorovaniach“ písať donekonečna, len či by to niekto dočítal do konca. Nedá mi neskonštatovať čo hovorím stále, človek musí vidieť aj niečo iné, aby si vedel vážiť čo má. Že máme normálne toalety, kanalizáciu. Žiť by som tam asi trvalo nedokázala, no načerpať atmosféru a vône Číny – tým nikdy nepohrdnem a rada sa tam znova vrátim. A preto zas niekedy dovidenia...

Čína. Krajina neustále prekvapujúca. Na jej spoznanie je potrebný celý život.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?