Moje vyznanie krasu

Autor: Alena Gessert | 2.9.2014 o 0:00 | (upravené 2.9.2014 o 22:09) Karma článku: 6,45 | Prečítané:  420x

K Slovenskému krasu mám silný srdcový vzťah. Aj keď odtiaľto nepochádzam, rokmi, počas ktorých tu „pracujem“, sme sa zblížili a stali sme sa najlepšími priateľmi. Považujem ho za výnimočnú krajinu, veď nie nadarmo dostal tento priliehavý názov. Môj pozitívny vzťah k tomuto kúsku zeme  je čím ďalej tým viac očividnejší, preto som sa rozhodla napísať tento krátky príspevok. Aby si ľudia z môjho okolia prečítali to, čo tušili. Viem, že nás je viac, ktorí žijeme týmto krajom. Naše cesty sa skrížili a mnohí sa stretávame pravidelne, aj to ma vedie k týmto riadkom, aby vedeli, že nie sú sami...

Prvýkrát som tu prišla ako študentka, snáď je tomu už 13-14 rokov, keď ma tento kraj očaril a už nikdy nepustil zo svojho zovretia. Moja vášeň pre kras pritiahla aj široký okruh mojich priateľov, študentov a rodiny, ktorí so mnou trávia svoj voľný aj pracovný čas nielen prechádzkami a túrami v tomto jedinečnom území. 

Keď sa vydáte z Košíc do Rožňavy, hneď po rozľahlých rovinatých územiach za Šacou sa za Moldavou nad Bodvou z diaľky začína dvíhať reliéf. Z diaľky je možné zbadať uklonený vrchol Vysokej, ktorá sa týči ako dominanta či hrdá pani južnej časti Jasovskej planiny. Jej povrch sa pozvoľna zdvíha, ale až za Drienovcom sa južné svahy predvedú vo svojej úplnej kráse. Tu sa už majestátne vypínajú v plnej výške, so zvláštnymi hlboko zarezanými žľabmi, ktoré svahy bohato rozbrázdili. Severne od Turne odbočuje cesta a smeruje k obci Háj. Úzka dolina je desaťročia považovaná za menej slávnu sestru Zádielskej tiesňavy. A pritom práve tu, v hlboko zarezanej doline si potok hľadá cestu, skáče cez kaskády a travertínové stupne, pričom vytvára čarokrásnu scenériu vodopádov s tichými zákutiami, kde sa človek môže uchýliť spolu s priateľmi či rodinou v pekné nedeľné popoludnie. V najsevernejšej časti doliny sa človek cíti ako v inom svete. Hačava privíta širokým rozhľadom na okolie, ktorý v nižších úzkych častiach doliny chýbal. Drevenice a odlišná architektúra obydlí naznačuje, že obec sa vyvíjala nezávisle od okolitých obcí.

Moldavou sa na juhovýchode geograficky začína Slovenský kras, územie obdarené prírodnými krásami v podobe rozsiahleho krasového územia bohatého na hlboké tiesňavy, vodopády a rozsiahle jaskynné systémy. Je to krajina ťažko skúšaná historickými okolnosťami, krajina panstiev, hradov a kaštieľov, bohatej a slávnej baníckej minulosti. Zároveň na tak malom území sa stretávajú rôzne národnosti, náboženstvá a jazyky. Vo východnej časti krasu na malej ploche len niekoľko kilometrov štvorcových zaznieva slovenský, maďarský, mantácky (nemecké nárečie), rusínsky a rómsky jazyk. Mantácky jazyk doposiaľ žije v Medzeve, aj rusínsky jazyk, aj keď čiastočne pozmenený, prežil v izolácii v Hačave dodnes. Jeden z mojich priateľov z Maďarska, ktorý so mnou minulý rok strávil pracovne niekoľko dní na Jasovskej planine sa o nej vyjadril ako o „biblickej hore“ (píše o tom aj v príspevku vydanom v maďarskej tlači v roku 2013), pretože na neho zapôsobila jedinečnosť a rôznorodosť obyvateľstva a obcí na jej podhorí.

Život obyvateľov tu však nikdy nebol ľahký. Neprekonateľné hlboké doliny, povrch rozbrázdený krasovými závrtmi, strmé svahy a skalné steny neumožňovali veľký rozvoj poľnohospodárstva, obyvatelia skôr využívali bohatstvo lesov v podobe dreva a zveri. Rovnako škrapy, vápencové skaly vystupujúce z pôdy znemožnili poľnohospodárske obrábanie krasu, nehovoriac o početných vstupoch do priepastí a jaskýň. Preto sa tu dodnes husté lesy striedajú s pasienkami, kde v minulosti človek pásol ovce a malými políčkami. Na Silickej planine na dne širokých a plytkých závrtov si obyvatelia tu nachádzajúcich sa dvoch obcí aspoň čo to dopestovali. Každopádne práve tu, na tak malom území, máme možnosť spoznať rôznorodosť nielen prírody ale aj života človeka v minulosti.

Všetky tieto unikátne vlastnosti územia spôsobili, že človek Slovenský kras neovládol tak ako iné územia Slovenska. Strmé svahy zabránili budovaniu ciest (okrem Silickej planiny), a tento sťažený prístup a podmienky nedovolili osídliť povrch planín. Preto sa väčšina života obyvateľov sústredila na ich úpätiach a v dolinách. Pred 100 rokmi s dobytkom a ovcami pastieri schádzali iba na zimu hlavne kvôli ťažkému výstupu po strmých úvozoch. Hornina im poskytovala obživu v pálení vápna, travertín stavebný kameň, v blízkosti Drienovca vznikla dokonca železná huta, nehovoriac o Jasove alebo o hámroch v dolinách neďaleko Medzeva, ktorý je takisto úzko spätý s krasom. Vtedajší páni mali odvážne plány postaviť železnicu priamo v Zádielskej tiesňave, no nepriazeň osudu a príroda im dokončiť dielo nedovolila. V okolí Rožňavy ľudia využívali dary prírody v podobe drahých kovov a železnej rudy, čo prinieslo nevídaný rozvoj mesta v minulosti. Jediným trvalo osídleným územím sa stala Silická planina, kde ľudia žijú doteraz, no aj tu sa prejavil odliv mladých za prácou do miest.

Slovenský kras nie je iba Zádielska tiesňava a sprístupnené jaskyne. Je to aj unikátna Silická ľadnica s chladným osviežujúcim vzduchom vanúcim z jaskyne aj v horúcich letných dňoch, je to osvieženie pri vodopádoch Hájskej doliny, prechádzky popri Teplických rybníkoch či známe krasové jazierka na Silickej planine. A mnoho zákutí, ktoré v minulosti ľudia využívali na rekreáciu a liečenie. Po slávnej minulosti tu zostali pamiatky v podobe Krásnej Hôrky, hrádku na Jasovskej skale, kláštora v Jasove, Turnianskeho hradu, Drienoveckých kúpeľov. Práve tu v kúpeľoch a rozsiahlych parkoch sa čistým vzduchom liečili ľudia, pili aj podľa nich liečivú vodu z miestnych prameňov.

NAMIESTO ZÁVERU

Dnes je všetko ináč. Ľudia odchádzajú za prácou a ľahším životom do miest, pasienky zarastajú, výnimočná mozaika krajiny sa rýchlo stráca. Jedinou možnosťou ako tento región postaviť na nohy sú mladí ľudia a rozum v hrsti. Slovenský kras má čo ukázať, skrýva množstvo nepoznaných krás a pamiatok, ktoré čakajú už len na svoje znovuobjavenie. Slovenský kras je naozaj oblasťou, ktorá si zaslúži pozornosť. Pozornosť nielen domácich, ale aj turistov z blízkeho a širokého okolia. Málokto si bohužiaľ uvedomuje bohatstvo tohto regiónu, ktoré nepozostáva z peňazí alebo drahých kameňov. Pozostáva z rôznorodej a nepokojnej histórie, z prírodných krás, ktorých návšteva prinesie pokoj na duši...

Na záver použijem slová milovníka tejto krajiny A. Scholtza z roku 1888. „„A hoci tam moja kolíska nestála a hoci neskôr, búrkami života, túžbou po bádaní, ma zahnalo na rozličné veľkolepejšie, dobrodružnejšie,  plodnejšie a zachovalejšie kraje, predsa som sa myšlienkami, a neskôr aj naozaj sem vrátil s láskou k obľúbenej zemi, kde som sa životnými ťažkosťami naučil milovať prírodu, obdivovať zázraky stvorenia, povšimnúť vzájomné vplyvy prírodných síl, vnímať účinky neživej prírody na živú“.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?