Bukurešť vlakom - mesto plné protikladov

Autor: Alena Gessert | 5.12.2011 o 21:35 | (upravené 5.12.2011 o 22:36) Karma článku: 9,63 | Prečítané:  3065x

Balkánskym krajinám sa časť ľudí vyhýba mysliac si, že viac IN je letieť na Bali, do Mexika alebo aspoň do západnej Európy... Do - na prvé počutie - zvučných miest, s pekne upratanými ulicami a dobrými reštauráciami. My sme sa tentoraz rozhodli pre Bukurešť, aj keď v mojom prípade nie celkom dobrovoľne, ale pracovne. Vlak ponúka obrovské výhody, a to nielen cenu, možnosť pohodlnej cesty - aj keď trošku dlhšej (cca 20 hod aj s prestupom v Budapešti) a čo je pre mňa dôležité, možnosť vidieť krajinu, ktorou prechádzate. Pre viac ako rokom sme absolvovali vlakom Burgas, tak sme aspoň vedeli, čo očakávať a o preto bolo pre nás ľahšie sa na takúto cestu psychicky aj fyzicky pripraviť.

Piata Urinii zakončená parlamentným palácomPiata Urinii zakončená parlamentným palácomAlena Petrvalská

Vlak z Košíc v podstate ide každý deň, my sme sa rozhodli pre večerné IC-čko z Košíc do Budapešte, odkiaľ pred polnocou odchádzal vlak do Bukurešte (so začiatkom vo Viedni). Každopádne, nasledujúci deň popoludní, po nadviazaní kontaktov s domácim obyvateľstvom vo vlaku, sme dorazili na miesto. Už na prvý pohľad pri výstupe z vlaku človek zacíti svoju prítomnosť na Balkáne. Železničná stanica je graciózna, ešte viac ohromujúci je počet taxikárov, ktorý sa Vás snaží nalákať práve do toho svojho. No my sme sa vďaka našej ľahkej batožine (1 kufrík na kolieskach) rozhodli pre peší prechod mestom, veď naše ubytko nebolo zasa tak ďaleko. Čo sa týka ubytovania, vzhľadom na ceny hotelov sme sa rozhodli pre súkromný apartmán, vrelo odporúčam.... stálo nás to 38 Eur na noc, pre oboch... v absolútnom centre mesta, čiže žiadne výdavky z hľadiska dopravy sme nemali. Ja som mala pracovné povinnosti neďaleko v hoteli, avšak kvôli jeho cenovej úrovni, sme sa rozhodli pre niečo iné. Aj keď som sa pri vstupe do budovy trošku bála, a myslela som si, že ma v tej kancelárii (kde som šla po kľúče) snáď predajú na orgány, bolo to celkom v „poho". Aj keď sme síce prišli na adresu, kde neboli žiadne menovky, na dverách neboli žiadne menovky... a slečna sekretárka z danej kancelárie, ktorá ani neviem doposiaľ čo to bolo zač, nás proste odviedla o blok ďalej, ukázala nám byt a odovzdala kľúče.

Centrum mesta zhora - výhľad z nášho okna

Veľmi často sa stretávam s názorom, že Rumunsko a Bulharsko my Slováci považujeme za zaostalé... na čo si dovolím oponovať. Áno, v dedinkách, rovnako ako u nás, vo väčšej vzdialenosti od mesta alebo v hornatých oblastiach, žijú ľudia jednoduchším životom. Naproti tomu, návšteva mesta Bukurešť, je pre bežného človeka, pomerne finančne náročnou záležitosťou. Nehovorím ani tak o ubytovaní v hoteli, ale skôr o možnostiach stravovania, cenách a pod. (aj keď neviem povedať, čo je veľa, tak snáď 40 Eur v centre mesta v jednoduchšom hoteli na hlavu?). Najzaujímavejšou skúsenosťou pre mňa však boli jazykové schopnosti občanov Bukurešti. Kohokoľvek sme oslovili na ulici, okoloidúceho, každý nám po anglicky odpovedal úplne bez problémov.

Pre mňa obraz mesta - obrovské graciózne námestia plné áut

Mesto na prvý pohľad pôsobí neusporiadane, výstavba z 80.rokov minulého storočia sa snúbi s historickou výstavbou, kde sídlia múzeá, výstavné siene a školy. Každopádne zážitkom je vidieť aj Parlamentný palác, ktorý je najdrahšou stavbou v krajine, má 6000 izieb a stál viac ako 3,5 mld. dolárov. Je pravdepodobne jasné, že takúto stavbu dal postaviť vtedajší diktátor Caucesko. Veľmi dobre v meste pôsobia obrovské priestranstvá námestí (peších či tých dopravných), ktoré dodávajú mestu veľký rozptyl a rozhľad. Patrí to k veľkomestu ako je Bukurešť (veď má viac ako 2 mil. obyvateľov). Táto filozofia sa mi páči určite viac ako tá u nás, ktorej podstatou je zastavať každý centimeter voľnej plochy, kde sa dá ešte trochu dýchať (narážam pravdupovediac na centrum mesta Košice a nové ozrutánske obchodné centrum). Ako balzam na dušu pôsobia obrovské kilometre štvorcové zelených plôch a parkov. Na načerpanie nových síl odporúčam určite Parcul Herastrau v severnej časti sektoru 3. Naozaj, naše parky sa na to nehrabú... Prítomnosť v meste ma bohužiaľ nútila stále uvažovať a porovnávať s nami... krásne jazero, kde sa plavili výletné lode (podotýkam na začiatku novembra), tématické záhrady - japonská, ružová, moderná... krásne lavičky, príroda, pokoj, prechádzajúci sa ľudia, sochy, solárne pouličné lampy, množstvo kvetov a neuveriteľné množstvo fontán. Naozaj, nazvala by som toto mesto aj mestom fontán.

Krásne parky kde nájdete pokoj

Park vedľa parlamentného paláca

Na druhej strane, všadeprítomné zrúcaniny, hlavne v okrajovejším miestach Bukurešti naznačujú, že mesto prechádza zložitým obdobím vývoja. Všadeprítomné namotané káble na stĺpoch (pravdepodobne internetové), visia z elektrických stĺpov, niekedy aj do výšky očí a človek z rešpektu a obavy o svoj život ich radšej obchádza. Takisto je Rumunsko známe vďaka množstvo psov, ktoré Vás sprevádzajú všetkými odpočívadlami... no aj v meste tomu nie je ináč... Moje poučenie znie, že: nemám fotiť psov... skoro sme to neubehli pred tou hladnou svorkou teraz sa mi už smeje... Prekvapivé pre mňa bolo bezmocnosť, hlavne pri kúpe akéhokoľvek suveníru. Po 3 dňoch sme našli jeden obchod v jednom modernom obchodnom centre. Avšak ceny boli neuveriteľné... za sklenený poldecáčik s názvom mesta cca 5 Eur, magnetka 4 Eurá... som rada, že sme sa tým nedostatkom možností nenechali hneď zlomiť na nejakú kúpu, ktorú by sme potom ľutovali...Na ďalší deň sme totiž navštívili hrad Bran (akože Drakulovo sídlo) a napodiv toho, že je to možno najnavštevovanejšie miesto v Rumunsku, ceny tu boli zlomkové....

Mesto gracióznych fontán

Parlamentný palác

Vyššie som už naznačila, že ceny boli vyššie ako v našich košických podmienkach. Pre ilustráciu napr. lacnejšie pizze (Margarita) od 6 Eur vyššie, normálne jedlo od 10 Eur vyššie. Aj keď som veľa v sprievodcoch čítala o typických rumunských pokrmoch, ktoré treba istotne ochutnať, nájsť takéto jedlo v Bukurešti bolo takmer nemožné. Krájanú typickú kukuričnú kašu sme našli až na Brane a v posledný deň pri ceste na stanicu na „stojáka" v jednom bufete. Ináč na každom kroku döner, čo sa zjavne v podmienkach Európy stálo národným jedlom alebo čím... Ceny potravín v obchodoch vyššie ako u nás... avšak nechýbali digitálne cenovky, ktoré som po Rumunsku videla prvýkrát u nás v jednom nemenovanom obchodnom reťazci tento víkend. S tým sa mi naskytuje otázka, koľko tak môže byť priemerný príjem v meste, pretože oficiálny údaj (čistý), v hodnote 350 Eur zjavne tu nebude reálny. Aj keď niektorí kolegovia z mojej profesie prezradili čo to, musím povedať, že im môžeme iba slepo závidieť...

Všadeprítomné káble

Mňa ako učiteľku snáď veľmi prekvapilo množstvo (aj keď starších) kníh predávajúcich sa pred univerzitou. Neskutočné množstvo stánkov, ktoré na noc prikryjú igelitom, priložia knihami alebo tehlami a do druhého dňa prečkajú. Ktovie, či by u nás ostala aspoň jedna do ďalšieho dňa... Niežeby bol taký záujem o čítanie, ale naša mládež by ich použila na rôzne iné zmysluplné účely. No každopádne, podobnosť s Bulharskom je oslepujúca (o čom niekedy inokedy), ľudia srdeční, krajina prenádherná, určite treba vycestovať na sever do Transylvánskych Álp. Na to nám náš jednodňový výlet nestačil, tak snáď niekedy nabudúce...

Drobní predajcovia starých kníh pod múrmi univerzity

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?