Cesta za polnočným slnkom Škandinávie (2.diel)

Autor: Alena Gessert | 26.10.2011 o 0:50 | Karma článku: 6,55 | Prečítané:  1220x

Ranné vstávanie po „preoslavovanej" noci bolo pre väčšinu zúčastnených naozaj ťažké, tak sa samozrejme odchod samovoľne presúval, čím vznikol sklz niekoľko desiatok minút, no naše kroky - otáčky kolies neohrozene viedli cez Nórske hranice do hlavné mesta Osla. Vďaka vybaveniu autobusu dvoma GPS prijímačmi sme chvalabohu trafili aj do centra mesta k parkovisku, kde sme odstavili bus.

 

Oslo nie je veľké mesto, niečo cez pol milióna obyvateľov, avšak na rozmeroch a atmosfére mu dodávajú vilky a domčeky, v ktorých žije väčšina obyvateľov. Mnohokrát som sa pri jeho charakteristike stretla s pomenovaním „mesto v lese", pretože je v ňom toľko zelene, že pôsobí ako domčeky roztrúsené v hustom lese.

DSCF1905.JPGJa s pár ľuďmi sme si spravili vďaka sprievodcovi v ruke potulku po konkrétnych miestach v Oslo. Tak ako každého turistu nás zaujímal prístav, miesta súvisiace s udeľovaním Nobelových cien, univerzita, parlametná budova, palác, záhrady... Musím povedať, odhliadnuc od všetkých historických budov a pamiatok, na mňa najviac zapôsobil pokoj mesta. Keď uprostred „bieleho" dňa stretnete na ulici športujúcich ľudí, ľudí sa neponáhľajúcich niekam a za niekým. Nemyslím si, že ide o ľudí nezamestnaných (ako ma o tom väčšina presviedča). Ide o čaro severu s konfrontáciou nášho každodenného života v meste.... Oslo určite treba zažiť zvnútra, ale pozrieť sa na neho aj zvonku, z nejakej vyhliadky. A my sme sa rozhodli, že najlepším bodom bude skokanský mostík Holmenkollen. Ako typickí Slováci alebo snáď typické decká sa obsah nášho autobusu prelial najprv do obchodu so suvenírmi a po výhodných/nevýhodných nákupoch boli dve možnosti. Časť vystúpi na mostík za poplatok 10 Eur a druhá časť, ktorá peniaze rozflákala na lodi alebo v suvenírovom obchode zostane relaxovať dole. Prechod k výťahom (na nie veľmi vysoký mostík, aby sme sa náhodou nezadýchali a nespotili) je cez trošku tmavé ski museum (prehliadka je zakúpená už vo vstupenke) a po niekoľkých minútach čakania (1 výťah pre maximálne 15 ľudí) sme sa vyviezli hore. Ihneď po vystúpení na vyhliadke sme prestali ľutovať tých 10 Eur za vstup, pretože výhľad bol úchvatný - Oslo a okolie ako na dlani. Výhľad na neďaleké fjordy, jazerá a strechy porastené trávou. Isteže nechýbali národné fotky s vlajkou, spoločné aj v skupinkách a okrem iného aj zaspievanie slovenskej hymny.

DSCF1852.JPGDSCF1876.JPG

Večer sme sa usadili v kempe pri jazere Mjosa, ktoré vyzeralo ako tesne po povodňovej aktivite a zaplavovalo aj časť kempu. Chlapík s krycím meno „Anderson" nás po urputnom presviedčaní  najprv po telefóne a potom aj osobne nakoniec vpustil na lúku vedľa hlavnej budovy za cenu v prepočte asi 4 Eurá za osobu. Tradičné vybaľovanie, varenie, nočný život a ďalšoranné sušenie stanov a balenie... No a samozrejme, čím ďalej, tým sme viac pociťovali, že smerujeme na sever, teploty sa znižovali...DSCF1952.JPG

Ráno bolo slnečné a my sme sa veru veľmo tešili na návštevu Lillehammeru a skokanských mostíkov. Po stúpaní smerom hore sme navštívili nórske olympíjske centrum a tých viac ako 1000 schodov na mostíky aspoň niektorým ozdravilo telo aj dušui. Minimálne teda museli nejaký alkohol vypotiť z krvi... Výhľad neskutočný, pohľad dole na rampu mrazivý, a atmosféra dokreslená skokanmi na umelej tráve na malom mostíku.

Odtiaľto sme smerovali k dreveným nórskym kostolíkom (zasadeným do prekrásnej nórskej prírody), ktorých sme po ceste zahliadli niekoľko. Všetky sú veľmi pekne upravené, dajú sa navštíviť aj zvnútra, alebo si len tak posedieť na lavičke a načerpať atmostéru... Tu sa začínala atmosféra v autobuse meniť, bola mrazivejšia tým ďalej, čím viac snehových polí za oblokmi autobusu začalo pribúdať. A takmer zamrzla vtedy, keď sme si predstavili, že tam von a ešte severnejšie treba dnes rozložiť stany a vonku začínalo jemne snežiť a fúkať severný ľadový vietor...

DSCF1969.JPG

 

 

 

 

Popri cestách nájdete množstvo obchodíkov so suvenírmi, ktoré nesú krycí názov „laponská dedina", pod čím treba samozrejme rozumieť jeden stan s jedným obchodíkom a jedným sobom v ohrade. Domáci sa už len tešia, že Vám predajú rôzne zbytočnosti a špeciality (ako napr. sobia saláma)... a samozrejme taká celebrita ako jediný sob v okolí zažil svoj vlastný fotoshooting, až sa čudujem, že z toľkého stresu mu chlpy nevypadali... Našou poslednou tohtodňovou zastávkou bola prehliadka mesta Trondheim. Musím uznať, že dýcha zmesou štýlov a kultúr, od tých severských, cez gotický chrám pripomínajúci Notre dame, či hanzovné domy na koloch v starom nemeckom štýle, ktoré slúžili obchodníkom na predaj rovno na lode. No každopádne, kosa riadna, mne pravdupovediac nepomohli ani 3 vrstvy oblečenia, prehliadku som predrkotala zubami.

DSCF2006.JPGDSCF2016.JPG

 

DSCF2035.JPG

Hľadanie nocľahu bolo v tomto prípade náročné, a to, že všade pri pobreží fúkal neznesiteľný vietor a teda teploty sa podľa mňa nepohybovali ďaleko od 0°C. No nakoniec sa nad nami zľutovali, cenu si  už nepamätám, ale ten vietor, čo bral stany áno. Mala som fascinujúci nápad, postaviť stan rovno za busom, aspoň budeme v závetrí a chránení pred nárazmi vetra, avšak to som netušila, že autobus nás iba vykladá a chystá sa na iné miesto...Tak nám teda neostalo nič iné, aspoň postaviť stany čo najbližšie k sebe, nech nás aspoň zohrieva imaginárne vyžarujúce teplo. Niektorí to teda už naozaj nezvládli a radšej prebyvakovali v kuchynke alebo sa radšej spoľahli na vyhrievaciu schopnosť alkoholu. No polárny deň sa tu už prejavoval naplno.

No jasne, a ešte som Vám zabudla povedať, že ma úplne fascinujú severské kempy... asi tam Slovákov nepoznajú, lebo by si ináč drahú techniku nenechávali iba tak v stane za igelitovými okienkami... Ale každopádne, domáci si dlhodobo prenajímajú karavanové státia v kempoch a chodia tam jednoducho na víkendy... žiadna „malta" a zemiakové brigády, ale pekný pohodlný karavanik s posedením uprostred prírody.

DSCF2055.JPGDSCF2036.JPG

No ešte nás čakali posledné dve zastavenia pred vstupom na polárny kruh a to múzeum lososov pri mestečku Grong a vodopády neďaleko. Áno, Nóri dokážu spraviť atrakciu zo všetkého, a teda aj lososom postaviť múzeum pri rybochode pozdĺž vodopádov. No každopádne, zážitok to bol veľký, zabezpečili sme sa v obchode teplými vlnenými čiapkami, pofotili vodopád z každého uhlu ako správne klony japonských turistov a pokračovali ďalej. To sme už neboli ďaleko od polárneho kruhu, ktorý v Nórsku pretína iba jedna hlavná cesta, a preto si to krásne zvláštne miesto musíte všimnúť, zastaviť sa, a prejsť napr. polárny kruh hromadne. Pripiť si na šťastný dojazd. Ja som neodolala poslaniu pohľadníc z polárneho kruhu (došli po 19 dňoch od vhodenia do schránky) a samozrejme si postavenia vlastnej pyramídky šťastia. Tých tam bolo požehnane, nájsť jeden nepoužitý kameň na zemi bolo takmer nemožné a teda sme boli nútený po ne vybehávať do značnej vzdialenosti ako stopárske psi.

No tu pre moju dĺžku článku musím skončiť,  určite by časť z Vás už do konca chuť dočítať nemala a teda v poslednej časti sa dozviete naše rozuzlenie cesty :)

DSCF2086.JPGDSCF2162.JPG

DSCF2170.JPGDSCF2182.JPG

 

DSCF2153.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?